Aby bolo dobre a ešte lepšie
Udržanie ekonomického rastu a zvyšovanie zamestnanosti na Slovensku, ako aj podpora všetkých občanov a obyvateľov Slovenska v ich životných istotách a potrebách, nevynímajúc vzdelanie, vedu a výskum, ale aj kultúrne potreby človeka, to všetko ...a možno ešte viac, je dôležité pre lepší život a priaznivý vývoj nielen na Slovensku.
(16.12.2009; Parlamentný kuriér; roč. 17, č. 176-177, s. 23-24; Komová Anna)
Udržanie ekonomického rastu a zvyšovanie zamestnanosti na Slovensku, ako aj podpora všetkých občanov a obyvateľov Slovenska v ich životných istotách a potrebách, nevynímajúc vzdelanie, vedu a výskum, ale aj kultúrne potreby človeka, to všetko ...a možno ešte viac, je dôležité pre lepší život a priaznivý vývoj nielen na Slovensku. Vie to aj predseda Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu Jozef BURIAN, ktorý sa podelil so svojimi skúsenosťami v rozhovore s Annou Komovou.
* Ako by ste charakterizovali strednodobé prognózy makroekonomického vývoja a daňových príjmov, na ktorých bude postavený štátny rozpočet na ďalší rok?
Najnovšie makroekonomické a daňové prognózy poukazujú na mierne zlepšenie oproti júnu, ktoré je spôsobené pozitívnym vývojom vonkajšieho prostredia v druhom štvrťroku 2009 a rýchlejším očakávaným oživením svetovej ekonomiky. V roku 2009 očakáva MF SR pokles HDP na úrovni 5,7 %, avšak už od budúceho roku by malo HDP znovu začať rásť, pričom ho bude sprevádzať rast zamestnanosti a ďalších indikátorov.
Tak ako makroekonomické prognózy aj daňové prognózy boli predmetom odbornej diskusie, pričom tieto prognózy boli posúdené ako realistické. Z uvedeného je možné konštatovať, že rozpočet verejnej správy na roky 2010 - 2012 je založený na realistických predpokladoch.
* Aké sú predpoklady pre budúcoročný vývoj HDP, ak máme na zreteli, že kríza sa ešte neskončila a neskončí?
V roku 2010 očakávame hospodársky rast na úrovni 1,9%. V budúcom roku dôjde k obratu vo vývoji ekonomiky v reakcii na vývoj u našich obchodných partnerov, miera nezamestnanosti aj deficit platobnej bilancie dosiahnu svoje maximum a znovu sa začnú znižovať. Oživenie ekonomického rastu očakávame už v prvej polovici roka 2010.
* Dá sa ísť cestou nezvyšovania deficitu rozpočtu a hľadaním úspor?
V aktuálnej makroekonomickej situácii sa môže fiškálna politika vybrať tromi rôznymi cestami. Prvou je premietnutie vplyvu krízy v plnej miere do deficitu verejnej správy, druhá cesta spočíva v realizácii len úsporných opatrení a tretia cesta je kombináciou zvýšenia deficitu a hľadania úspor. V roku 2009 sme ponechali v plnej miere pôsobiť automatické stabilizátory, ktoré spolu s prijatými protikrízovými opatreniami pôsobia na ekonomiku stimulačne. To sa samozrejme odrazilo aj v deficite verejnej správy vo výške 6,3 % HDP. Zo strednodobého hľadiska je však politika vysokých deficitov neudržateľná, preto v nasledujúcom období je ústredným cieľom konsolidácia verejných financií. Preto vláda SR vo svojom návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2010 prijala kombináciu zvýšenia deficitu, ale aj radikálneho zníženia výdavkov v štátnej správe, to znamená, že na vládne výdavky sa v budúcom roku bude šetriť viac ako 750 mil. eur (takmer 23 mld. Sk).
* Ako vidíte riziko vplyvu krízy na slovenskú ekonomiku, znižovanie rastu exportu a čiastočné zastavovanie výrob v niektorých aj strategických podnikoch. Nezlepší sa to v budúcom roku?
Slovensko je malá a otvorená ekonomika, závislá do veľkej miery od externého prostredia, preto pokles dopytu najväčších obchodných partnerov SR sa premietol aj do vývoja ekonomiky na Slovensku. Napriek negatívnemu vývoju v zahraničí sa u našich obchodných partnerov objavujú prvé známky stabilizácie. V druhom kvartáli 2009 bolo HDP v EÚ27 vyššie ako sa očakávalo, niektoré rozvinuté krajiny definitívne nevykazujú známky technickej definície recesie (medzikvartálne rasty HDP: Nemecko 0,3 %, Francúzsko 0,3 %).
Registrácia nových automobilov v EÚ sa v auguste zvýšila o 3,3 % (tretí mesiac za sebou zaznamenaný nárast oproti výrazným prepadom v predchádzajúcich mesiacoch). Zlepšenia očakávaní ohľadom budúceho ekonomického vývoja v EÚ dávajú predpoklady na rast exportu našich výrobcov a obnovenie výroby v strategických podnikoch v roku 2010.
* Pred rokom sa očakávalo, že rok 2009 bude pre našich obchodných partnerov najzložitejší a samozrejme tým aj pre Slovensko, ako sa pozeráte na uvedenú skutočnosť s výhľadom na ďalší rok?
Očakávania spred roka sa potvrdili a počiatočný vývoj v roku 2009 sa vo svetovej ekonomike javí ako najhoršia globálna recesia za posledných 60 rokov. Vývoz Slovenska kopíroval prepad dopytu obchodných partnerov, ktorý bol výraznejší vzhľadom na vysokú senzitivitu slovenského exportu na ekonomický cyklus. Výhľad na budúci rok sa zlepšil, o čom svedčia aj revidované svoje odhady MMF smerom nahor, mierny optimizmus sa týka rokov druhého polroka 2009 aj 2010. Očakáva sa zvýšený zahraničný dopyt v roku 2010, čo podporí rast slovenského exportu.
* Počíta sa v rozpočte so zabezpečením opatrení na stimuláciu hospodárskeho rastu aj na budúci rok?
Na boj proti kríze je v roku 2010 výrazne posilnená oblasť aktívnej politiky trhu práce v nadväznosti na vládou prijaté nové protikrízové opatrenia na riešenie dopadov hospodárskej krízy, ako konkrétne nástroje môžeme spomenúť príspevok na podporu udržania zamestnanosti, príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi, podpora zamestnanosti občanov so zdravotným postihnutím a podpora zamestnanosti absolventov.
V návrhu rozpočtu na rok 2010 sú plne zabezpečené výdavky na schválené investičné stimuly. V porovnaní s rokom 2009 sa rozpočtujú v kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja výdavky na regionálny rozvoj takmer na dvojnásobnej výške, čo súvisí hlavne s čerpaním zdrojov EÚ. Rovnaké medziročné tempo rastu zaznamenávajú aj výdavky na podporu rozvoja vidieka v kapitole ministerstva pôdohospodárstva. Tieto všetky tituly predstavujú významný stimul na podporu ekonomiky.
* Aký je posledný vývoj na finančných trhoch z pohľadu budúceho vývoja ekonomiky?
V posledných mesiacoch sa situácia na finančných trhoch zlepšila. Akcie zaznamenali výrazné takmer dvojciferné rasty, znižuje sa nedôvera investorov, mierne poklesli rizikové prirážky na dlhopisy. Tento pozitívny vývoj vychádza hlavne z rastúcich indikátorov dôvery. Vyšší optimizmus na finančných trhoch tak môže byť pozitívnym signálom pre reálnu ekonomiku, keďže vo všeobecnosti platí, že finančné trhy predbiehajú vývoj v reálnej ekonomike o približne 6 až 9 mesiacov.
* Rast inflácie v roku 2009 sa predpokladal na úrovni 3,9 percent, rast hrubého domáceho produktu na úrovni 6,5 percent, medziročný rast výdavkov štátneho rozpočtu sa v roku 2009 predpokladal na úrovni 11,8 percent a medziročný rast príjmov štátneho rozpočtu 14,4 aké sú predpoklady na budúci rok a na čo netreba zabúdať aby boli odchýlky čo najmenšie?
Na rok 2010 sa predpokladá rast HDP na úrovni 1,9 %, inflácia (CPI) by mala dosiahnuť 3,2 %. Odchýlky od skutočného stavu v roku 2009 boli spôsobené tým, že rozpočet na rok 2009 bol pripravovaný v situácii, keď nielen v SR, ale ani v zahraničí sa nepredpokladal takýto výrazný vplyv hospodárskej krízy. Súčasná prognóza bola NBS, bankami SR, analytikmi vo výbore pre makroekonomické prognózy zhodnotená prevažne ako realistická.
* Dá sa už dnes s určitosťou povedať, že najzávažnejším vplyvom finančnej krízy na našu ekonomiku bol pokles zahraničného exportu?
Slovenský bankový a finančný sektor nebol zasiahnutý prvotnou globálnou finančnou krízou a slovenskú ekonomiku postihla až druhotná hospodárska kríza sprevádzaná poklesom dopytu v krajinách obchodných partnerov. Slovenský export sa za 1. polrok prepadol až o 22,3 %, a keďže je Slovensko malá a otvorená ekonomika, závislá do veľkej miery od externého prostredia, dá sa s určitosťou povedať, že pokles zahraničného exportu a následné zníženie produkcie hlavných exportérov bol najzávažnejším vplyvom hospodárskej krízy.
* Myslíte si, že spomínané vplyvy budú aj v nasledujúcom roku spôsobovať pokles produkcie a rast nezamestnanosti, alebo sa tieto dôsledky spomalia?
Slabý rast zamestnanosti spolu s inými faktormi prispeje k rastu nezamestnanosti aj v roku 2010, ktorá v tomto roku dosiahne maximum a postupne začne klesať. Priemyselná produkcia by však už po prudkom prepade v roku 2009 mala v nasledujúcom roku začať rásť spolu s oživením zahraničného dopytu po slovenských výrobkoch.
* Máte už dnes informácie aj o samotnom dopadu krízy na jednotlivé ekonomiky v zahraničí a s tým spojený aj rozsah vplyvu na slovenskú ekonomiku?
Samotná kríza v zahraničí ešte nie je ukončená. Dopad na jednotlivé krajiny je rôzny a súhrnné informácie bude možné získať až s odstupom času. Dostupné informácie o eurozóne svedčia o stabilizácii exportu aj priemyselnej produkcie na relatívne nízkej úrovni, ale už sa nepredpokladá ich ďalší pokles. Keďže hlavné vývozné produkty, ako automobily a elektronika, ktoré tvoria vyše 50 % exportu Slovenska, sú senzitívne na cyklický vývoj, pokles exportu Slovenska sa výrazne premietol do vývoja celej reálnej ekonomiky. Prepad kľúčových západoeurópskych ekonomík v HDP sa pohybuje v rozmedzí 5 až 7 %, pričom Slovensko je viac ako 85 % závislé od exportu svojich výrobkov do krajín EÚ27.
* Dosiahne sa postupné upevňovanie stability verejných financií pri dodržiavaní maaschtrických kritérií a záväzkov Slovenska, ktoré určuje Pakt stability a rastu?
Cieľom fiškálnej politiky v strednodobom horizonte je znižovanie deficitu verejnej správy, čo je podmienkou zachovania dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Preto schválený rozpočet verejnej správy na roky 2010 - 2012 predpokladá postupné znižovanie deficitu verejných financií už od roku 2010 smerom k jeho zníženiu na úroveň 3 % HDP v roku 2012, tak aby Slovensko spĺňalo kritériá, ku ktorým nás viaže Pakt rastu a stability.
* Zmierni sa podľa vás aj neistota z dopadov finančnej krízy na hospodárstvo Slovenskej republiky?
Hospodárstvo SR už bolo globálnou krízou výrazne zasiahnuté, čo sa prejavilo aj v poklese HDP za 1. polrok 2009. Slovensko, ako malá otvorená ekonomika závislá od zahraničného obchodu, sa preto nemohla ubrániť poklesu hospodárskej aktivity u svojich obchodných partnerov. Rovnako však platí, že tak, ako sa v ekonomike SR negatívne prejavil pokles aktivity v týchto krajinách v predošlých mesiacoch, ich očakávané oživenie sa o to pozitívnejšie prejaví v ekonomike SR.
Dátum: 16.12.2009 |
Zobraziť všetky novinky
